CHUDoBA

Chudoba, slovo ktoré prenasleduje väčšinu z nás ako strašiak moderného života, kde o všetkom rozhodujú peniaze a majetok. Veď kto by už len chcel prežiť život, v ktorom si nemôžeme dovoliť ani to najmenšie potešenie, život, v ktorom sme väzňami spoločnosti, život, o ktorom by sme mohli povedať, bez života. 

Chudoba, slovo ktoré omieľa ľudstvo už od nepamäti, a predsa nemá vždy rovnaký význam. Niekto sa cíti chudobný, ak si nemôže dovoliť to, čo jeho sused. Iný zasa závidí kolegovi jeho majetok. Ďalší sa cítia chudobní duchom, preto sa liečia štúdiom kníh. No sú aj ľudia, pre ktorých má toto slovo ten prvotný a asi najhorší význam. Ľudia, ktorí nemajú čo do úst, ktorí deň čo deň hladujú a ktorí na vlastnej koži pociťujú ťarchu života, keď pozorujú svoje hladujúce a umierajúce deti. Vtedy si uvedomia, akou veľkou chybou bolo priviesť ich na tento svet. A keďže to sa už zmeniť nedá, snažia sa pre ne zohnať aspoň čo-to pod zub, neraz na úkor ostatných. Napätie sa vyostruje... Nastávajú rozpory....A neraz prichádza smrť zobrať zo sveta tých, ktorí v dobrej vôli chceli niečo naviac pre svoju rodinu, aj keď v porovnaní s inými štátmi je to vždy hlboko pod úrovňou slušného žitia. Veru, aj takýto je život v niektorých kútoch nášho sveta. A že tie kúty nie sú len štyri, to sa dozvedáme každý deň v novinách. 

Možno teraz, keď to tu počúvate či čítate, vám napadá, že to nie je vaša vec. Nech pomáhajú tí, ktorí na to majú. Prečo niečo neurobí všemocná Amerika, ktorá vyprodukuje ročne viac potravín, než dokáže sama spotrebovať? Prečo niečo neurobia Briti, Francúzi, Rusi, OSN, EÚ a iní? Lenže to nie je správny pohľad na svet a chudobu. My sa musíme spýtať, prečo niečo neurobí Slovensko? Pretože vykrikovať iným, že sa nečinia, môžeme až potom, čo sami urobíme maximum. 



Neponúkam tu radu či riešenie ako skoncovať s problémom chudoby. Nie je riešením naliať do plastového sáčku liter vody a poslať ho v škatuli na adresu Albánsko. No tiež nie je riešením Pozvať všetkých chudobných na Slovensko a pohostiť ich tu. 

Každý, kto naozaj súcití s trpiacimi, si nájde vlastnú účinnú cestu, ako čo najefektívnejšie pomôcť tam, kde to je treba. A urobí to potichu, bez veľkého kriku. Pretože to urobí zo srdca a nie kvôli odpisu z daní. Našťastie je na svete aj dosť ľudí, ktorí sa snažia tú sivú realitu aspoň trošku prikrášliť, ak nie celkom zmeniť. A možno aj vďaka tejto práci bude tých ľudí o trochu viac.