Nieje to ľahké ako opísať môj život v tomto momentálnom čase, období, pokroku, okamihu alebo
ako by to človek vôbec spravil. Je to neľahké vidím človeka, dievčinu, kamarátku v neposlednom
rade osobnosť ktorú mám rád. Pred malou chvíľou som spravil omnoho horšiu vec akú ona urobila
hocikedy doteraz a ja sa stále naňu hnevám a vylievam si na nej zlosť.
Zlosť zo seba, zo svojích spomienok, z vecí ktoré ma strašia a z vecí ktoré sa nemôžu stať jej.
Už len preto že ju chcem že je malou a predsa priveľkou myšlienkou v mojej hlave v mojej
pomotanej hlave.
Je to ťažké musím ju počúvať ako policeman ako policajt, hnusný mastný kriminalista čo sa snaží získať všetky informáncie z vynníka.
"Mám to pod kontrolou to je veta ktorá vraví o opaku..."